Zamilovanosť a láska – dve strany jednej mince!

Keď sa človek zamiluje, neexistuje nič dôležitejšie ako tráviť čas so svojím milým/svojou milou. Niekedy sa stáva, že pod vplyvom zamilovanosti si zaľúbenci vyznajú lásku slovami „Ľúbim Ťa!“ Je to však naozaj láska?

Zamilovanosť ako zážitok náhlej intimity?  

Uznávaný psychoanalytik E. Fromm (2006) zamilovanosť prirovnáva k „výbušnému zážitku s náhlym zrútením priehrad, ktoré do toho okamžiku oddeľovali dvoch cudzích ľudí.“ Autor stav zamilovanosti objasňuje slovam, že: „keď sa cudzí človek stal dôverne známym, už niet priehrad, ktoré je potrebné prekonávať, niet už náhleho zblíženia, ktoré by bolo možné dosiahnuť. Milovaná osoba sa stáva dobre známou ako človek sám. Tento zážitok náhlej intimity je však svojou podstatou veľmi krátkodobý“ (Fromm, 2006).    

Zamilovanosť ako zmes pozitívnych a negatívnych citov?

Americký psychológ K.S. Pope (1980) definuje zamilovanosť ako „intenzívne prežívanie pozitívnych a negatívnych citov.“Je vôbec možné, aby v období slepej zamilovanosti zaľúbenec mohol vo vzťahu pociťovať negatívne emócie? Pope (1980) tvrdí, že áno a dodáva, že k pocitom zúfalstva a k mučivým obavám prichádza pri odlúčení dvojice (napr. pri dočasnom rozchode spôsobenom konfliktom). Opätovné naviazanie vzťahu však vyvoláva upokojenie, radosť až eufóriu.

Ďalšie prejavy zamilovanosti Pope (1980) charakterizuje ako:

-        výnimočné postavenie zväzku s milovanou osobou; 

-        hlboko prežívaná túžba byť s milovanou osobou;

-        pocit neúplnosti, keď je milujúci sám;

-        časté smerovanie myšlienok k druhej osobe (Slameník, 2008).    

Zamilovanosť ako zaslepená láska?

Zamilovanosť sa objavuje aj v trojuholníkovej teórii lásky, ktorú vypracoval R.J. Sternberg v roku 1986. V tejto teórii má zamilovanosť podobu vášne, ktorú vyvoláva najmä fyzická atraktivita a sexuálna túžba. Na začiatku partnerského vzťahu sa ako prvá objavuje vášeň, ku ktorej sa môžu po určitej dobe pridať aj ďalšie dva komponenty lásky – intimita a záväzok. Vzťah, ktorý je iba plný vášne a potreby fyzického kontaktu, Sternberg nazýva zaslepenou “láskou“ (infatuation love). Vášeň je však podľa autora súčasťou lásky; zaslepenú “lásku“ však nemožno chápať ako lásku v pravom zmysle slova (www.psychologytoday.com).

V závere možno povedať, že zamilovanosť je prvá (niekedy aj posledná) fáza partnerského vzťahu. Až keď si dvojica zloží povestné ružové okuliare a rozhodne sa vo vzťahu pokračovať, až vtedy prichádza ďalšia fáza vzťahu - láska a budovanie skutočného vzťahu.

Zdroj:

VÝROST, J. - SLAMĚNÍK, I. 2008. Sociální psychologie. 2. vyd. Praha: Grada, 2008. 416 s. ISBN 978-80-247-1428-8.

FROMM, E. 2006. Umenie milovať. Bratislava: Ikar, 2006. 152 s. ISBN 80-5511-234-7.

WHITBOURNE, K. S. 2013. Which of the 7 Types of Love Relationships Fits Yours? [online] New York: Psychology Today, 17. 08. 2013. [citované 2015-11-04]. Dostupné na internete:   <https://www.psychologytoday.com/blog/fulfillment-any-age/201308/which-the-7-types-love-relationships-fits-yours>