Prvý dojem - akú úlohu zohráva pri zoznamovaní?

Pri zoznamovaní platí, že urobiť dobrý prvý dojem na potenciálnu partnerku/potenciálneho partnera môže byť nesmierne dôležité. Ak sa vám to totižto nepodarí a ona/on vás ohodnotí negatívne, ďalšieho stretnutia sa zrejme nedočkáte. A to by mohla byť chyba! Nielen chyba prvého dojmu, ale možno aj osudová. Akých chyb sa zvykneme dopúšťať a prečo máme tendenciu opakovane druhých hodnotiť nesprávne?

Prvý dojem a ako si ho utvárame   

Prvý dojem (známy ako „primacy-effect“) objavil S. Asch (1946; In Nákonečný, 2009) prostredníctvom experimentu, ktorého sa zúčastnili študenti rozdelený do dvoch skupín. Ich úlohou bolo zhodnotiť fiktívnu osobu na základe predloženého zoznamu jej vlastností, a to konkrétne týchto: inteligentná, pracovitá, impulzívna, kritická, tvrdohlavá, závistlivá. Obom skupinám bol rozdaný zoznam, ktorý obsahoval rovnaké vlastnosti, avšak v odlišnom poradí – v 1. skupine zoznam začínal pozitívnymi vlastnosťami, v 2. skupine negatívnymi. Aký prvý dojem o fiktívnej osobe si študenti utvorili? Študenti z 1. skupiny ohodnotili osobu skôr pozitívne a prisúdili jej najmä prvé dve vlastnosti zo zoznamu. Študenti 2. skupiny vnímali osobu prevažne v negatívnom svete a obzvlášť kriticky zhodnotili jej prvé dve vlastnosti.  

Magnet potvrdenia našej „pravdy“

Od experimentu sa presuňme k realite zoznamovania sa. Pri prvom stretnutí sa mnohokrát stáva, že človek sa nechá strhnúť prvým dojmom. Ak svoju pozornosť upriami iba na jednu vlastnosť (či už pozitívnu alebo negatívnu) a na základe toho hodnotí neznámeho/neznámu, hovoríme o „haló efekte“, čiže o chybe prvého dojmu. J. Boroš (2001) dokonca silu prvého dojem prirovnáva k magnetu, ktorý priťahuje každú informáciu, ktorá akýmkoľvek spôsobom súvisí s priradenou najdominantnejšou vlastnosťou a zároveň odpudzuje ostatné informácie, ktoré by spochybnili toto presvedčenie o tom, že vieme aký je posudzovaný človek.

Negatívna, ale aj pozitívna stránka prvého dojmu

Ak sa pri spoznávaní neznámeho človeka zameriate iba na jeho jednu vlastnosť (napr. lenivosť, ktorú mu priradíte, keď vám povie, že cez víkend hlavne oddychuje a spí) a odmietnete hľadať racionálne dôvody jeho správania, môžete si tým odohnať šancu na šťastný partnerský vzťah. Môže sa totižto stať, že kvôli chybe prvého dojmu zavrhnete aj muža/ženu, s ktorým máte viac spoločného ako si myslíte. Nechať sa oklamať prvým dojmom možno nielen na prvom rande, ale aj pri neosobnom kontakte – napr. prostredníctvom internetového zoznamovania sa. Zároveň však platí, že unáhlené závery môžu viesť k rozpoznaniu toho, či s dotyčným človekom si budete/nebudete rozumieť a tak haló efekt môže uľahčiť proces rozhodovania sa, či mu/jej dať ešte šancu alebo sa vyhnúť ďalšiemu nevydarenému stretnutiu. 

Vnímanie tých druhých a vnímanie seba samého

Sociálna percepcia, čiže vnímanie človeka človekom, je pomerne zložitý proces. Boroš (2001) ujasňuje, že formovanie dojmu o človeku zvyčajne závisí:

-          od informácií (pravdivých/nepravdivých) o danom človeku, ktoré sme získali;

-          od našej dispozícii hodnotiť ľudí pozitívnym alebo negatívnym spôsobom.

To, ako nazeráme na druhých, častokrát veľa hovorí o nás samotných. Preto, ak chcete porozumieť kontextu sociálneho vnímania, je potrebné nahliadnuť do svojej duše a rozvíjať schopnosti ako sebapoznanie a sebahodnotenie.

Zdroj:

NÁKONEČNÝ, M. 2009. Sociální psychologie. Praha: Nakladatelství Academia. 2009. ISBN 978-80-200-1679-9

BOROŠ, J. 2001. Základy sociálnej psychológie. Bratislava: Iris. 2001. ISBN 80-89018-20-3