Jazyk srdca – ako často ho používate?

Hovorí sa, že „Aké srdce, taký jazyk“. Je to naozaj vždy tak? Aj dobrí ľudia môžu svojimi slovami druhým ublížiť – neúmyselne, nechtiac, nevedomky. Napriek láske, ktorú k sebe partneri cítia, mnohí sa dopúšťajú komunikačných chýb. Prečo je tomu tak? Možno práve preto, že sa ešte nenaučili používať jazyk lásky – čiže nenásilnú komunikáciu.

Aká je to násilná komunikácia?

Násilná komunikácia neznamená iba vysloviť hrubé slová, nadávky, útočiť či obviňovať toho druhého. Partneri sa častokrát dopúšťajú verbálneho násilia tým, že používajú hodnotenie, porovnávanie, kritizovanie, odsudzovanie, nadraďovanie sa či trestanie. K násiliu v komunikácii dochádza vždy vtedy, keď naše slová druhých bolia, ak nimi zraňujeme druhých (najčastejšie práve našich najbližších). Niekedy to robíme úmyselne (častokrát sme zranení my a snažíme sa útokom prebiť vlastnú bolesť v zmysle nech vie, ako sa teraz cítim zranene ja), inokedy si to nemusíme ani uvedomiť.

Násilnú komunikáciu partneri používajú, ak:

-          v snahe vyhnúť sa konfliktu mlčia, váhajú s odpoveďou, zdráhajú sa vyjadriť svoj názor či presvedčenie, nechcú urobiť nič také, čo by mohlo vyvolať nesúhlas u partnera /  partnerky (pasívny štýl komunikácie);

-          komunikáciu vnímajú ako „boj o moc“ a sú ochotní spraviť všetko preto, aby nad partnerom / partnerkou „vyhrali“, pričom častými prostriedkami k dosiahnutiu tohto cieľa sú tzv. rany pod pás (napr. slovné útoky, ponižovanie, osočovanie, zovšeobecňovania, výčitky), ktorými sa snažia hlboko zraniť partnera / partnerku a vyradiť ho/ju z boja (ide o agresívny štýl komunikácie);

-          svoju agresiu maskujú za nejasné a nepriame vyjadrovanie sa (napr. prevracanie očí, zívanie, pozeranie sa na hodinky, vyhováranie sa na bolesť či únavu práve vtedy, keď treba niečo urobiť, predstieranie neschopnosti vyhovieť požiadavke partnera/partnerky) a to v presvedčení, že takýmto spôsobom sa vyhnú dôsledkom svojho správania (pasívno – agresívny štýl komunikácie).

V násilnej komunikácii môžete páchať násilie na druhom (napr. výčitkami, slovnými útokmi, ponižovaním, ), ale aj na sebe (tým, že úprimne nevyjadríte to, čo cítite, čo si myslíte, čo potrebujete, po čom túžite.

Nenásilná komunikácia – jazyk srdca!

Autorom konceptu nenásilnej komunikácie je americký psychológ Marshall Rosenberg, ktorý ho vyvinul v 60.tich rokoch 20.storočia. Od týchto čias si táto teória i tréningový program získal mnoho priaznivcov. Nejde len o spôsob ako otvorene a úprimne komunikovať, ale aj o to ako zostať sám sebou a byť autentický v každej situácii.

Nenásilná komunikácia ponúka odpovede na otázky:

-          Ako sa naučiť vyjadrovať svoje pocity úprimne a otvorene bez strachu a v súlade so svojimi základnými potrebami?

-          Ako sa zbaviť závislosti na mienení ostatných?

-          Ako sa odpútať od strachu z odmietnutia, z nesúhlasu a naučiť sa uvedomovať si, chápať, formulovať a otvorene zdeľovať svoje emócie a túžby?

-          Ako sa naučiť naslúchať sebe i druhým?

-          Ako byť sám sebou bez toho, aby som prestal byť s druhými, ako môžem byť s druhými bez toho, aby som prestal byť sám sebou?

Ako prebieha proces nenásilnej komunikácie?

Existujú 4 základné fázy, ktoré nám pomáhajú orientovať sa v procese nenásilnej komunikácie:

1.      Komunikácia vždy začína tým, že pozorujeme, vnímame nejakú situáciu a že na ňu reagujeme – Fáza pozorovania;

2.      Toto pozorovanie v nás vždy vyvolá určitý pocit;

3.      Tento pocit zodpovedá určitej potrebe;

4.      Táto potreba nás nabáda k formulácii nejakého požiadavku.

Príklad:

Keď vidím ................................. (pozorovanie), cítim ....................................... (pocit), pretože potrebujem .........................(potreba) Bol/-a by si ochotný/ochotná .....................(požiadavka)?

Tento model je založený na zistení, že sa cítime lepšie, keď jasne vidíme to, na čo reagujeme, keď dobre chápeme svoje pocity, svoje potreby a keď sa nám darí jasne formulovať svoje požiadavky, a pritom cítime, že môžeme bezpečne a bez obáv prijať akúkoľvek reakciu druhého. Model je tiež založený na zistení, že sa cítime lepšie, ak vidíme jasne, na čo reaguje druhý, ak chápeme dobre jeho pocity a potreby a ak rozumieme jeho požiadavke, ktorá nám ponecháva voľnosť nesúhlasiť a tým i možnosť spoločne hľadať riešenie, ktoré by uspokojilo potreby oboch strán, nikdy nie jednej strany na úkor tej druhej. Nenásilná komunikácia je preto jednoznačne kľúčom k umeniu prežívať vzťah k úcte k sebe samému, k druhému i k okolitému svetu.

Zdroj:

Rosenberg, B. M. 2012. Nenásilná komunikace. Praha: Portál. 2012. 224 s. ISBN 978-80-26201-41-0.

D´Ansembourg, T. 2013. Přestante být hodní, buďte sami sebou. Praha: Rybka Publishers. 2013. 249 s. ISBN 978-80-87067-73-4.