V mnohých dvojiciach to funguje tak, že ak má partner/partnerka zlú náladu, cíti hnev alebo smútok, prenáša to na toho druhého. Ako? Svojou neverbálnou i verbálnou komunikáciou, svojím správaním voči partnerovi/partnerke. Ak sa ten druhý z páru nechá strhnúť napätou situáciou a podľahne svojim emóciám, ľahko vznikne nedorozumie, hádka či konflikt. Prečo emócie hrajú takú dôležitú úlohu vo vzťahoch? Ako ich vyjadriť bez toho, aby sme druhému neublížili? Ako môžu byť emócie pre vzťah prospešné?

Emócie – na čo nám sú?

Emócie nás robia ľudskými. Vďaka emóciám môžeme zdielať radosť a nadšenie s partnerom/partnerkou, vďaka nim sa dokážeme zblížiť s partnerom/partnerkou, pochopiť jeden druhého, vytvoriť medzi sebou emocionálne puto. Niektoré emócie sú v pozadí toho, že partneri sa prestávajú chápať, rozdiely v názoroch či postojoch vyjadrujú nevhodnými poznámkami, neprimeranou kritikou či osobnými útokmi. Emócie sú v (nielen) partnerských/manželských vzťahoch všadeprítomné a emocionálne puto medzi partnermi/manželmi prezrádza o ich vzťahu mnohé (napríklad ako veľmi je dvojica ochotná porozumieť tomu druhému, ako veľmi sú jeden k druhému empatickí, ako riešia konflikty a pod.).

Emócie sú pohonné látky správania a podľa Adlera majú vždy svoj účel. Rozličné emócie (napríklad smútok, šťastie, hnev, láska) nás „ženú“ istým smerom, a to nielen smerom od niečoho, ale aj smerom k istému cieľu. Podľa Adlera sú ciele základom pre motiváciu a správanie, pričom cieľ nemusí byť formulovaný verbálne a človek si ho dokonca ani nemusí uvedomovať. Príklady: človek, ktorý je zamilovaný a šťastný, môže hľadať intimitu a lásku inej osoby. Keď sme nazlostení, často iného môžeme zastrašovať a tým môžeme získať od neho to, čo chceme. Uvedené príklady poukazujú na to, že emócie nás posúvajú bližšie k ostatným alebo nám pomáhajú udržať si od nich odstup (Dreikursová-Fergusonová, 2005).

Emócie, účel a ciel správania – ako to spolu súvisí?

Už vieme, že za emóciami sa skrýva určitý účel. Čo to však presne znamená? Adlerovská psychológia sa pri vysvetľovaní účelovosti ľudského správania opiera o to, že správanie človeka môžeme pochopiť len vtedy, ak pochopíme jeho ciele. Treba si uvedomiť, že:

1. ciele sú konštrukcie, ktoré si vytvárame,

2. ciele sú subjektívne (líšia sa od objektívnej udalosti, ktorá sa ešte len stane) a kognitívne (predstavujú voľbu a rozhodnutie),

3. správanie je určované cieľmi, čo naznačuje možnosť zmeny, pretože hoci nemôžeme zmeniť vlastnú históriu, môžeme zmeniť svoje zámery (https://individualnapsychologia.sk/adlerovska-psychologia-2/hlavne-koncepty/).

Príklady: ak má niekto cieľ: „Budem s tebou bojovať“, tento cieľ určuje spôsob, akým sa tento človek bude správať. Ak sa niekto usiluje byť najlepším milencom na svete, má cieľ, ku ktorému smeruje (Dreikursová-Fergusonová, 2005).

Ako porozumieť emóciám?

Prostriedkom ako porozumieť vlastným emóciám, a teda účelu, cieľu môže byť sen. Skúmanie snov patrí k jedným z najväčších úspechov individuálnej psychológie a dodnes sa analýza snov ako rokmi overená metóda často používa v Adlerovskom poradenstve a psychoterapii.  Podľa Adlera má každý sen svoj účel - účelom sna je v podstate navodiť istý pocit alebo emóciu, čo potom ďalej utvára predmet sna. Snívame o tom, ako by sme sa radi správali (Adler, 1999).

Na to, aby ste pochopili účel vašich snov, nepotrebujete žiadny snár. Symboly objavujúce sa v snoch totižto nemajú univerzálny charakter, pre niekoho môže byť „pes“ v sne symbolom lásky (a pociťovať radosť počas snívania), pre iného môže byť symbolom ohrozenia (a prežívať strach počas sna). Aký účel teda majú naše sny, emócie, správanie? Aký cieľ v živote chceme dosiahnuť? Keďže ciele správania sú zvyčajne nevedomé, odpovede na tieto otázky možno najlepšie nájsť u Adlerovského psychológa/psychoterapeuta. Adlerovskí psychológia sú toho názoru, že každý človek si je sám sebe najlepším odborníkom na život, avšak niekedy nemôže pochopiť isté súvislosti vo svojom živote (nakoľko nie sú vedomé) a práve psychológ má prostriedky a metódy ako im klient môže porozumieť. Práve porozumenie dovtedy nepochopeného (avšak uloženého v nevedomí a prejavujúce sa v ich správaní) je prvým krokom k zmene a k takému životu, po akom človek túži.

Emócie – kto je za ne zodpovedný?

Vedeli by ste povedať, aký je rozdiel medzi tvrdením: „Nahneval/-a som sa“ a „Nahneval/-a si ma?“ Prvý výrok hovorí o tom, že niekto sa nahneval, no v tom druhom sa dozvedáme, že niekto svoj hnev dáva za vinu druhému. Ak dávate prednosť druhému spôsobu komunikácie, hovoríte tým, že druhí ľudia sú zodpovední za vaše vlastné emócie a vy nemáme žiadnu možnosť kontrolovať, čo cítite. A vy len reagujete na správanie ľudí, ktorí vás hnevajú. Kto však rozhoduje o tom, ako budete reagovať? Vy alebo druhí ľudia?

V našej spoločnosti vo všeobecnosti vládne presvedčenie, že emócie sú zapríčinené vonkajšími faktormi, a iba zriedka si uvedomujeme, že vznikajú na základe našich vlastných volieb a rozhodnutí. Mnohí neprijímajú názor, že človek sa sám rozhoduje, ako sa bude správať. Namiesto toho veria, že emócie nás nútia robiť rôzne veci. Bežným tvrdením je „moje emócie ma nútia robiť to a to“. Vo svojom pevnom presvedčení, že emócie majú vlastnú silu, má mnoho ľudí ťažkosti akceptovať adlerovský názor, že emócie človek používa v súlade so svojím účelom. Emócie sú pre ľudské správanie životne dôležité, ale neriadia nás. Tvrdenia ako „moje emócie dostali zo mňa to najlepšie“ alebo „sily mimo mňa kontrolujú moje správanie“ by sme sa mali odnaučiť. Namiesto toho sa môžeme naučiť hovoriť: „Rozhodol/Rozhodla som sa, zvolil/zvolila som si a akceptujem dôsledky, ktoré to prinesie.“ Keď poznáme dôsledky svojho správania, môžeme sa efektívne rozhodovať. Predvídanie vzťahov príčiny a následku v ľudskom správaní pomáha človeku dôverovať vlastnému úsudku a chcieť niesť zodpovednosť za svoje vlastné konanie (Dreikursová-Fergusonová, 2005).

Ak dovolíte, aby emócie ovládali vás, je pravdepodobné, že nebudete mať pod kontrolou svoje reakcie a môžete emocionálne zraniť svojho partnera/svoju partnerku. Dôsledky môžu byť katastrofálne – nešťastný partnerský/manželský vzťah či strata milovaného človeka. Ak prijmete zodpovednosť za svoje emócie a ich dôsledky, ak sa budete usilovať o ich vhodné (nezraňujúce) vyjadrovanie, ak začnete prejavovať empatiu, ak týmto smerom budete s partnerom/partnerkou viesť váš vzťah, máte vysoké šance na to, byť vo vzťahu šťastní a budovať vzťah, ktorý vás oboch bude napĺňať.

V článku boli použité tieto termíny Adlerovskej psychológie: účel, cieľ, sen, dôsledky, zodpovednosť.

O téme článku sa môžete dozvedieť viac tu:

https://ovztahoch-sk.webnode.sk/news/emocionalna-inteligencia-preco-je-potrebna/

https://ovztahoch-sk.webnode.sk/news/ako-mat-harmonicky-vztah-zakladom-je-porozumenie/

Zdroj:

ADLER, A. 1999. Porozumění životu: úvod do indviduální psychologie. Praha: Aurora, 1999. 158 s. ISBN: 80-85974-76-2.

AUTOR NEUVEDENÝ. Rok neuvedený. Hlavné koncepty. Teoretické východiská a hlavné koncepty individuálnej psychológie. [online]. Dátum neuvedený. [citované 2020-08-03]. Dostupné na internete: <https://individualnapsychologia.sk/adlerovska-psychologia-2/hlavne-koncepty/ >

DREIKURSOVÁ-FERGUSONOVÁ, E. 2005. Adlerovská teória. Bratislava: Slovenská adlerovská spoločnosť, 2005. 42 s. ISBN: 80-969264-7-0.