Citové vydieranie - častá (nielen) komunikačná chyba
16.04.2016 12:22 komunikačná chyby.jpg)
Je prirodzené, že na začiatku vzťahu zamilovaní vnímajú svojho partnera/svoju partnerku cez „ružové okuliare“. Ako čas plynie, dvojica sa lepšie spoznáva a obrysy citového vydierania sa zdajú byť zreteľnejšími. Reakcie obetí manipulátorov môžu byť rôzne – možno ich však rozdeliť na efektívne a neefektívne. Na to, aby sa človek vedel uchrániť od tohto typu slovných útokov, musí najprv zistiť, aké zbrane manipulátor používa.
Hmla menom citové vydieranie! Ako ňou manipulant obklopuje svoje okolie?
Citoví vydierači vytvoria pomyslenú hustú hmlu, ktorá v sebe skrýva nejasne čitateľnú manipuláciu. Prirovnanie tejto situácie k hmle nie je náhodné. Hmla, anglicky FOG, je názov jednej z najpopulárnejších teórií citového vydierania, ktorej autorkou je popredná, svetovo uznávaná psychoterapeutka Susan Forward. Táto teória vychádza z toho, že manipulácia môže mať rôzne formy, ale vo všetkých sa objavuje: FEAR (F) – OBLIGATION (O) - GUILT (G) a spolu tvoria FOG. Podstatou je, že vydierači vnesú do partnerského vzťahu nepríjemnú atmosféru – postarajú sa o to, aby ich partner/partnerka cítil/-a strach, obavy, úzkosť (F ako FEAR), aby cítil/-a povinnosť vyhovieť mu/jej (O ako OBLIGATION) a ak tak neurobí, čakajú ho/ju hrozné pocity viny (G ako GUILT). Obeť citového vydierača má často pocit, že tápe v hmle. Pomocnú ruku jej však citový vydierač nepodá; o vyslobodenie z tejto situácie sa musí postarať sama.
Ako sa účinne brániť proti citovému vydieraniu?
Bežne sa stáva, že na tú istú situáciu majú zainteresované strany odlišné pohľady, inak ju prežívajú aj hodnotia. V prípade komunikácie citového vydierača a jeho obete to platí tiež, avšak s určitými špecifikami. Prijímateľ (komunikant) môže reagovať na obsah informácií, ktoré sa mu odosielateľ (komunikátor) snaží zdeliť aktívne a najmä efektívne. Ako vhodne reagovať na komunikačnú chybu menom „citové vydieranie“ popíšem na konkrétnych príkladoch.
Ak manipulant vysloví:
- tvrdenie č.1: „Ak odídeš, zničíš tým túto rodinu!“
- tvrdenie č. 2: „Prečo sa ku mne správaš takto sebecky?“
- tvrdenie č. 3: „Ako si mi to mohol/mohla spraviť (po tom všetkom, čo som pre teba spravil/-a)?“
Efektívne reakcie na tieto tvrdenia môžu vyzerať takto:
- „Vidím, že si teraz veľmi nahnevaná/-ý. Ak by si však mal/-a možnosť porozmýšľať o tejto situácii v pokoji, možno by si sa na ňu díval/-a inak.“
- „Mrzí ma, že to takto berieš. Máš právo na svoj názor, ale v tomto sa nezhodneme.“
- „Vedel/-a som, že nebudeš mať z toho radosť, ale podľa mňa je to presne tak, ako to má byť. Tak to cítim a vnímam ja.“
Citoví vydierači – prečo ich nehádzať všetkých do jedného vreca?
Nielen Forward (1997), ale aj mnohí iní odborníci (napr. Kreger, 2013) sa prikláňajú k názoru, že u ľudí s poruchami osobnosťami (konkrétne hraničná a narcistická) je vrodený predpoklad pre používanie citového vydieranie v medziľudských vzťahoch. K manipulácii prostredníctvom citového vydierania sa však uchyľujú aj mentálne zdraví jedinci. Môže ísť o naučenú formu správania a to, že si ju osvojili si manipulátori nemusia vôbec uvedomovať. Prejavy citového vydierania netreba podceňovať, no nemali by ani viesť k okamžitému zavrhnutiu citového vydierača. Prečo? Pretože ním môže byť aj dieťa, ktoré len testuje spôsoby vedúce k dosiahnutiu cieľa – napr. v podobe získania pochvaly či sladkosti. Neznamená to, že ak dieťa raz použilo citové vydieranie, automaticky z neho vyrastie manipulátor, ktorý sa v partnerskom vzťahu bude správať rovnako. Dôležité je, či je dotyčná osoba schopná a ochotná priznať si vlastné komunikačné chyby a či má snahu zmeniť svoje manipulátorské praktiky na úctivé a slušné správanie (nielen) voči milujúcemu človeku.
Zdroj:
FORWARD, S. 1997. Emotional Blackmail. New York: HarperCollins Publishers, 1997.
