Ako sa prejavuje inteligencia človeka?

Keď o niekom povieme, že je to inteligentný človek, čo presne to znamená? Ľudia zvyknú interpretovať inteligenciu odlišne. Niektorí si inteligenciu spájajú s vynikajúcim školským prospechom, iní ju zamieňajú za schopnosť riešiť akékoľvek problémy, pre niektorých je inteligencia to isté ako múdrosť. Ako teda jednoznačne rozpoznať prejavy ľudskej inteligencie?

Ako odborníci vysvetľujú inteligenciu?

Aj názory odborníkov na inteligenciu sa líšia. Daniel (2005) charakterizuje inteligenciu podľa užšieho a širšieho hľadiska. Užšie chápanie reprezentujú vymedzenia inteligencie ako všeobecnej rozumovej schopnosti hľadať vzťahy, ktorá sa prejavuje v riešení myšlienkových úloh. Zo širšieho hľadiska inteligencia predstavuje schopnosti učiť sa (nielen školské učenie, ale aj napr. sociálne učenie); prispôsobiť sa, ktorá sa prejavuje tak na úrovni myslenia ako aj praktického konania a spolunažívania s ľuďmi. Inými slovami, poznáme aj sociálnu inteligenciu, mravnú inteligenciu či emocionálnu inteligenciu, ktorým sa venuje zvýšená pozornosť najmä v posledných rokoch.

Ako sa prejavuje inteligencia človeka?

Podľa toho, v akej oblasti inteligencie. Poznáme totižto množstvo typológií inteligencie. Za zmienku rozhodne stojí Gardnerova teória viacnásobných inteligencií (spadajúca pod širšie chápanie inteligencie). Gardner (1983) vyčlenil týchto sedem druhov inteligencie:

- logicko-matematická – prejavuje sa v narábaní s číslami a v riešení logických problémov;

- verbálna – prejavuje sa v narábaní s jazykom, slovom, citlivosťou na významy, zvuky, rytmus slov;

- telesne-pohybová – prejavuje sa v zručnom narábaní s predmetmi a v telesných výkonoch;

- hudobná – prejavuje sa v schopnosti tvoriť, reprodukovať, vnímať a hodnotiť hudbu;

- priestorová – prejavuje sa v schopnosti vytvoriť si predstavu o priestorovom usporiadaní sveta a pracovať, tvoriť pri využívaní tejto predstavy;

- interpersonálna – prejavuje sa v schopnosti analyzovať motívy, nálady, túžby druhých ľudí a reagovať na ne;

- intrapersonálna – prejavuje sa v poznaní svojich vlastných citov, potrieb, silných i slabých stránok a vo využívaní týchto poznatkov vo svojom správaní, čoho výsledkom je presný sebaobraz.

Meranie inteligencie kedysi a dnes – v čom je odlišné?

V 19. storočí odborníci ovplyvnení kraniometriou Paula Broca verili, že čím väčší mozog človek má, tým vyššia je jeho inteligencia. A tak mozgy (živých i zosnulých ľudí) merali a vážili a na základe zistených parametrov určovali intelektuálnu nadradenosť a podradenosť. Od tej doby sa meranie inteligencie zmenilo a posunulo úplne iným smerom. Binet navrhol prvé novodobé testy inteligencie, Stern navrhol inteligenčný kvocient, začala sa éra vyvinutia Gaussovej krivky, inteligenčných škál a taktiež sa naplno rozvinul výskum inteligencie. Výsledkom tohto vývoja sú testy inteligencie, ktoré sa v súčasnosti používajú pri psychodiagnostike detí i dospelých.

Zdroj:

Daniel, J. 2005. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra: Enigma. 2005. ISBN 80-89132-05-7

Ruisel, I. 2004. Inteligencia a myslenie. Bratislava: Ikar. 2004. ISBN 80-551-0766-1